Musim povedat, ze naozaj to bol dobry cas...taky plny navstev a zvitavania sa s ludmi, ale velmi prijemnych. Je vzdy prijemne zabudnut na chvilu na vlastne problemy a nechat ich vo vakuu niekde daleko. Mozno aj zmiznu, kym sa vratite:)
Cely tyzden tam prebiehala evanjelizacia (bola som len na malej casti, lebo som chcela navstivit Aurélie, ktora je so mnou na fotke...). Ale aj tak obdivujem to nadsenie, nasadenie, tie modlitby, ten boj...vsetkych tych, ktori boli v time. Je to tak tazke tam niekoho pozvat, niekoho vobec dostat k rozhovoru o Bohu. Je to smutne. No napokon...ved je to vzdy o osobnych vztahoch a dnes ma tak oslovilo, ked som citala jeden komentar ku Efezanom, ze niekedy naozaj zabudame na to, ze nie sme obyvatelmi len jedneho - ale dvoch kralovstiev. My bud zijeme uplne v tom "krestanskom" a zabudame na svet alebo zabudame na Boha a zijeme vo svete...akoby sme niekedy nevedeli pochopit nasu ulohu a poslanie...krestanov vo svete. Nuz, je to vyzva, aj pre mna. V kazdom pripade som bola velmi povzbudena ich modlitbami, aj vecerom pantomimy a divadla, ktore pripravili. Kazdy jeden den mal vela momentov, kde som si vravela, wow, tomu hovorim prazdniny. A vdaka za nich veru...inak na fotke som s babatkom, za ktore sa mozete modlit. Vola sa Iona a s rodicmi, ktori su sice veriaci, ale este nemali svadbu, to maju dost tazke. Nemozem tu pisat cely ich pribeh, ale v kazdom pripade velmi potrebuju podporu krestanov a velmi verim, ze Boh spravi nejaky zazrak uz len kvoli tej malej, aby mohla vyrastat v bezpecnej a milujucej rodine. Tak len ak si spomeniete...prajem vsetkym pozehnany tyzden. see ya