Paci sa mi ten fakt, ze zivot je ako cesta. Ze nikdy neviete, koho este stretnete, co bude za zakrutami a ake pocasie vyjde na vikend...co presne si zbalit, co bude zbytocne, ako sa pripravit na nepredvidane veci a rozlozit program tak, aby to bolo zmysluplne a este vas to aj bavilo. Wow. Vravim si, to je dobrodruzstvo. Vsetky tie okolnosti, co s tym prichadzaju, su tak trochu adreanlinovymi dvihacmi a bez nich by ta cesta bola ozaj prilis monotonna. Niektore by ste samozrejme najradsej uplne z cesty vynechali...vymazali...ine by ste si svojou fantaziou radi pridali, ale zial, nie ste v rezii a tak len spracuvavate to, co prichadza- inak povedane- zdolavate prekazky, ucite sa, ako z padov a zlyhani urobit predsalen vitazstva a prilezitosti rast.
Tesim sa na zajtrajsi let (akosi mi lietadla prirastli k srdcu, odkedy som sa dostala do MPK a tych prilezitosti letiet bolo coraz viac, som si po prvotnom strese uvedomila, ze ta letiskova kultura ma nieco do seba a prave ten zavan dobrodruzstva, mixnuteho sveta ludi zo vsetkych zakuti a ich pribehov, ktore si tam predstavujem, tomu dodava take unikatne caro). Rozmyslam aj nad tym, co ma moze po pristati cakat (v prvom rade teda verim, ze ma NIEKTO cakat bude, lebo ak nie, tak sa ocitnem vo Frankfurte sama ako prst uprostred noci a nechcem rozmyslat, co spravim...). A ked uz prekrocim dalsie hranice a zas si precitam nazvy vo francuzstine...neviem, tazko to opisovat niekomu, kto asi nema taku lasku k cestovaniu, k inym kulturam a jazykom, ale ak mate nieco velmi, velmi, velmi radi- moze to byt nejake dobre jedlo, vas oblubeny sport, hudobna skupina, cokolvek- predstavte si to v tej najlepsej kvalite, na najvyssej urovni, iba a iba pre vas- a nieco take prezivam ja...
No, ale naspat k tej ceste. Tesim sa na to, ze kazdy den bude objavovanim, cakanim na nove veci, zakruty a ludi, ktorych tu bezne nestretavam. Na to, ze ma aj vela veci prekvapi a s niektorymi sa budem musiet trochu popasovat. A na ten dvihnuty adrenalin...neviem teraz, ci je to moj utek z reality a stereotypu, alebo skor naozajstna nostalgia za niecim, co mam tak strasne rada..a mozno je to miesanina obidvoch, v kazdom pripade- sa tam velmi tesim. A dakujem Bohu za tych, ktori ma tam cakaju a viem, ze sa tesia tiez...zivot je pestry. A som vdacna aj za tych vsetkych vas, ktorych mam tu na SK. A- keby som vedela trochu robit kuzla...tak by som asi tieto dva svety prepojila v jeden. Konecne by som prestala byt schizofrenik.
Idem si uz radsej pospat...zajtra cestujem.