"...teraz vsak ostava viera, nadej a laska, to troje,ale najvacsia z nich je laska..."

Nemyslim si, ze by sme mali dovod nieco robit- bez lasky. Vstat, fungovat, hybat sa a pracovat, mechanicky, systematicky, s cielom, s vykonom, s dosiahnutymi poziadavkami, od seba samych, od inych, mozno aj s radostou a s uprimnostou a s nadsenim- no bez lasky. Laska je na zaciatku. Laska je na konci. Laska je a mala by byt aj uprostred a v jadre vsetkeho...vsetkeho!!! A hlavne- nas!
Ked ma uz valcuju starosti, nahana stres a mozno napatie z toho, co mam spravit, ked moje dni plynu tak, ze mozno je aj kalendar stretnuti naplneny a vsetko splnene- a predsa- nieco, nejaka stava tomu chyba...vtedy...mi napadne len jedno...kde je laska?

Viete, vcera cestou domov autobusom, som pozorovala ludi. Vlastne, akosi sa nedalo ich nepozorovat. Jedna pani telefonovala na zastavke. Jej hlas naberal na intenzite a hlavne...na vulgarnostiach. Bola nahnevana na svojho manzela/priatela/druha- tazko povedat- a nadavkami okorenovala ich rozhovor tak, ze pomaly sa nezdrzal jeden spoluucastny postarsi pan, zdielajuci ten maly pristresok zastavky spolu so mnou, s jeho kamaratom a dalsou zenou. Zacal nervozne odpovedat a miesat sa jej do jej telefonneho rozhovoru...na ilustraciu, mohlo to vyzerat asi tak:

Telefonujuca zena:"Teraz mi ty neskladaj- a nekecaj PIP- lebo- do PIP- ti hovorim, ze sprav toto...PIP"
Muz pod pristreskom: "Pani- to jak vy mozete tak- do PIP- nadavat- sak ste zena- a vy zeny ste take jemne stvorenia, take krasne, ved o vas basnici, maliari, vsetci daco pisu, tvoria- jak take slova -PIP- mozete vy, jemna zena, rozpravat???"
Zena prerusi telefonat: " a vy sa nestarajte do mojich problemov- PIP- keby ste vedeli, co mi ten spravil...atd atd atd"

Nebudem pokracovat, uz ste urcite v obraze. Pan nespokojne hundral dalej nieco svojmu kamaratovi. Zapojili sa aj dalsi do debaty, kratkymi poznamkami, dostali ste odpoved a pod. A ...ja tam stojim...premyslam...advent, lasky, pokoja cas...prislo mi to tak luto. Kvoli tej zene, ktora sa ocividne trapila a hnev vyjadrovala tak tvrdo, tak...nedostojne, no napokon, kto jej to moze vycitat...co ak ani ona nedostala ani kusok lasky za poslednych...ktovie kolko mesiacov, rokov...ako ju moze davat?

Nastupim do autobusu. Iba jedna zastavka. Hned podomnou sedi starsia zena. Modli sa, prezehnava. A nato...sa rozplace. Zacne vzlykat a utiera si slzy. Zena mohla mat aj po 70. Tak...sa za nu zacinam modlit ja...radsej by som videla usmievajucich sa ludi. Stastnych. A hlavne, milujucich. Takych, co lasku ziju. Co ju maju, davaju, ocakavaju, poznaju. Viera, nadej, laska- ale najvacsia z nich je laska. Mate pocit, ze je najvacsia okolo vas? Vo vas? Vo vasom jadre? Ze ju davate inym, aby ju mohli davat inym? ze ju prijimate?Ze nou zijete?

Tak...na povzbudenie...precitajte si 1.Kor 13.kap. Myslim, ze je to aktualne...