Tak...na Mirkine zelanie pridam este par slov z Afriky:) ked teda tvrdi, ze si to cita:)Ked si to v hlave tak rekapitulujem a je uz dva tyzdne po...a ja stale doma a doma- akosi som uz precitala aj nemalo tych materialov od nich!Takze...
Urcite k velkym zazitkom v Afrike patrila priroda. Ked sme dorazili, bola uz noc. Takze som nevidela nic, iba citila, ze vzduch je prijemny a teply (ta noc bola asi vynimocna, lebo potom uz bola naozaj v noci kosa!)a vsimla som si akurat tak, ze okolo mna je vela stromov a kvetov, ktorych vonu bolo citit prenikavo vsade, ako sme kracali po campe. Rano...to bola fakt nadhera! Vsetko bolo pekne rozkvitnute do pestrych farieb,vonku coraz teplejsie, na stromoch boli dokonca citrony!!! Tie kvety, co tu ludia pestuju v kvetinacoch, tam rastli tak mimovolne vsade...poda tam bola taka akasi cervena, zapady Slnka naaaderne s krasnymi sfarbeniami oblohy a samozrejme, suhvezdia uplne ine nez na nasej pologuli. V kanone, kam nas Stevo vzal na tu jeho "malu prechadzku", z ktorej bola pre mna dvojhodinova tura, boli krasne skaly a tam byvali tie babuny- teda velke opice, co hnusne kricia. V trave rastli aj kaktusy a vtaky tam tak inak skriekali, niekedy mi to bolo smiesne :) Najlepsie bolo, ked som si niekedy myslela, ze v meste je nieco umele- ako napodobnenina vtaka a potom sa to pohlo...alebo pozeram z autobusa, wow, aj tu maju kravy a nato ideme dalej a tam si behaju pstrosy...len tak, viete, akoby ste tu zazreli holubov. Na safari som si najprv myslela, ze to mozno bude trapas, ked nam ukazoval jednu gazelu, ktoru ani poriadne nebolo vidno v krikoch...ale postupne ako sme sa blizili k zvieratam, som bola coraz viac fascinovana. Naozaj asi najviac z tych levov. Ale aj bizonov, byvolov, zebier, antilop, nosorozcov- to boli inak dost velke obludy! a vraj dokazu aj celkom behat. Nemali tam zirafy, lebo nemali celkom dobre porasty a stromy a tak by sa tam moc neuzivili. To bola skoda :(
Okrem prirody som kazdy den znovu a znovu rozmyslala nad tym, aka je to sila, ked clovek vidi vsetky narody spolu. Viete,vtedy si uvedomite, ze ups, to nie je tak, ze belosi prevladaju (ten pocit clovek v Europe nadobudne, ked v nej zije a akosi necestuje mimo)- ale v Afrike ste dost dobrou atrakciou, ked sa prechadzate po obchode sami! Som sa citila az tak nejak neisto, ako si ma ti cernosi obzerali..co tam robi taka beloska...Plus, ked vezmeme do uvahy to stretnutie MPK z celeho sveta a vsetkych Indov, Azijcov, SriLancanov, Arabov,Latinoamericanov, Kazachstancov...no skratka...bolo to take mile pozorovat tu zmes ludi. A uvedomovat si, vsetci patrime do jedneho kralovstva, kde sa raz stretneme. Najmilsie to bolo na chvalach a ked sme spolu tancovali:) africky temperament asi nakazil aj tych menej hybajucich sa:) To sa mi priznal jeden Libanoncan, ktory vraj doma v zbore ani nedvihal ruky, nie to aby tancoval! Prvy vecer to tak zdaleka pozoroval, druhy zacal tlieskat a postupne s nami tancoval vpredu:) A vravel, ze je velmi velmi rad, ze to mohol zazit. Myslim, ze to bolo take obohatenie pre vsetkych. Na skupinke sme mali Nemcov, dvoch Holandanov a potom my slovenska mensina. tiez to bolo zaujimave, tak diskutovat o temach s nimi. Pri africkych MPK-coch som si uvedomila, ake ine problemy riesia, s akymi otazkami sa musia vyrovnat a ake ine potreby maju! Napriklad, pre nich je caste to, ze ked mlade slecny otehotneju ,su odsudene okolim, castokrat nemaju potom kam ist...a preto zakladaju centra pre slobodne mamicky, ktorym pomahaju poradenstvom a mnohokrat im poskytuju aj ubytovanie. Zas v Taiwane fici sluzba na internete...a je to sposob, ktory naozaj funguje, lebo mladi ludia tam travia hodiny a hodiny na nete a tak je to velmi ucinna evanjelizacia. Maju tu stranku riadne premakanu...len viete, je to v tych ich znakoch, tak tazkko sa tam orientovat:)A tak by som mohla pokracovat...
Zazitkom bol pre mna hlavny speaker na vecerne temy. Boh cez neho velmi mocne hovoril. Jedna veta, ktoru si pamata asi kazdy z nas, co tam bol je: Spend me! Co znamenalo asi tolko, Boze som tu- pouzi si mna, moj zivot, moje prostriedky a dary na to, aby som mohol posluzit inym! Bola to vyzva pre nas...kolko ludi okolo nas potrebuje pomoc. Je zufalych, smutnych, beznadejnych, chudobnych, hladajucich. A my zatial sa mame dobre v nasom krestanskom zivote a mnohokrat to nevsimavo prehliadame. Ale ked sa zacneme modlit modlitbu Spend me, God! potom Boh odpovie - potom viac vnimame, viac davame, viac koname.
Nuz...tu asi dnes skoncim, lebo by som mohla pokracovat...:)zase dlho. Ale prajem vsetkym krasny vikend!