Tak sa vraciam...dnes som zacala citat knihu od Davida Wraighta (medzinarodny riaditel MPK). Opisuje tam dejiny Rwandy, genocidu, to, ako tam bola vyvrazdena cela rodina tamojsieho riaditela MPK, jeho dobrovolnici a cleny rady...neviem si predstavit tie ohavnosti, co sa tam diali. Za 100 dni...takmer milion obeti. Co je na tom pozitivne- dnes sa tam stovky mladych ludi obracaju, vidno tam milost, ktora po tej bolesti akoby zakvitla na pusti. Ale aj tak...nie je to nieco, na co sa zabudne za par dni ci rokov. A hlavne, ked si este zivo pamatam toho riaditela Rwandy, ako bol s nami na konferencii a sla z neho taka radost...tazko sa mi to spaja s tym vsetkym, aku hrozu musel ten clovek prezit, no to je len dokaz toho, ze sa jej nepoddal. V suvislosti s tym ma napada este jedna vec, ktoru som si vsimla na viacerych mladych leadroch z Afriky. Mnohi mali jazvy po tvari. Ked som raz cakala na obed (sice som si ho nevychutnala, lebo mi bolo vtedy kvalitne zle)- vedla mna v rade sa netrpezlivo tlacil taky mensi cernoch...tak mu hovorim, neboj sa, jedla bude dost a dockas sa skoro:) dali sme sa potom do reci a po niekolkych minutach som sa ho opytala, co znamenaju tie jazvy...boli az napadne pravidelne na oboch stranach tvare a dost hlboke. Nato mi zacal svojou anglictinou, z ktorej som tretinu nerozumela, rozpravat o historii jeho naroda- lepsie povedane kmenov, a toho, ako zasvacuju narodene deti duchom istymi ritualmi, ku ktorym patri aj vypalovanie do tvare...a potom s takym milym usmevom hovori- ale ja som uz toho slobodny, lebo patrim Jezisovi Kristovi! A ..hanbim sa za ten znak. No...uz ho bude musiet zrejme nosit cely zivot, ale vravim si...toto je Afrika, s jej minulostou a tradiciami, ktore este ziju a trvaju. A potom, o co viac je to pre nich radost, ked vidia ludi zachranenych v Kristovi.
Asi by stalo za to, pozriet sa viac do historie jednotlivych statov, na ich vyvin, boje, vsetko, cim presli...mam len taku jemnu predstavu o tom vsetkom, ale akosi, ked clovek niekam cestuje, zacina ho to zaujimat coraz viac...
Ok, ja radsej koncim, vidim, ze toto je na pokracovanie:)asi ma Afrika oslovila.