Keby sa dalo definovat, co zijem...tak by to bolo: hladanie seba samej, radost z tych, co su okolo mna a rastu, napreduju, smutok z toho, ze dobre veci su brzdene vecami, ktore neviem ovplyvnit.
Som velmi rada, ze clovek sa nemusi zastavit na jednom bode v zivote a ze je to taka cesta, ktora nas uci, meni, na ktorej zakopavame alebo sa stracame, ale vieme, ze mame ciel. A ked rozmyslam nad tymi, co ten ciel nemaju...tak rozmyslam, ze si to ani neviem predstavit. Ale viem, ze by som velmi chcela pomoct. Niekedy mozeme len tak malo...
Vo Francuzsku bolo tak fajn. Nie tak uzasno-extazovo-perfektne, ale tak naozaj fajn.
V momentoch, ked stretnete ludi, na ktorych vam naozaj zalezi, chcete tie okamihy zmrazit, zastavit, nechat plynut donekonecna. Lebo viete, ze su kratke a o chvilu ti ludia budu zas len vo vasich myslienkach(citala som ten citat, ze vtedy ich chcete uniest zo svojich snov a myslim, ze sa stotoznujem). Takze pocas celeho tyzdna tam som sa snazila dychat a zastavovat v mojej mysli vsetky okamihy, ktore za to stali. Ani neviem, tak mi napadlo, ze radsej by som tam uz nikdy nesla, aby som opat nemusela absolvovat tu etapu smutku a chybania, ked sa vraciam. Potom som si povedala, ze je to sebecke. A ze to, cim ma to obohacuje, je vzacne. Hoci mozno kratke a mozno sa to uz nemusi zopakovat. Je to vazne neuveritelne, aki sme vsetci ini, odlisni a ako to dokaze povzbudit, ked mozeme zdielat svoje svety.
Je to take vseobecne, co pisem. Ale keby som vam zacala pisat o Baptistovi, ktory mi nakreslil tri nove domy, Mimi, ktora vyrastla a nosi uz okuliare, ale stale stebota a precitala som jej asi dvadsat rozpravok (dala zabrat mojmu franc.RRRR)- ma uz styri rocky a o Sephore, ktora ma spoznala skor ako jej mamka a darovala mi farebny ohnostroj...o Elodie, ktora asi bude studovat v Parizi a bola prave na prijimackach a tesim sa, lebo pride na Slovensko...a potom Tomas, ktory stale miluje futbal a mal takmer najlepsie vysledky z ciastocnych matur, Olivier, ktory stale svedci svojmu najlepsiemu kamaratovi, ktory je moslim a takmer vsetok svoj cas venuje tomu, ze rozmysla, ako vylepsi svoje kazne a rap a cestuje hore-dolu pomedzi studium, Merrie, ktora sa vratila z Estonska, privitala mna a este som ani neodisla a uz mala dalsiu navstevu...no, nepoznate ich. Alebo mozno niektori. Ale to je ten svet, ktory sa nespaja s tymto tu a preto sa citim niekedy tak rozpoltene. Ale som ozaj velmi vdacna za to vsetko. A smiesne je, ze nabuduce sa s nimi-aspon niektorymi stretnem- v Afrike:)