Leto, leto, leto...akcii pribuda a ja mam obcas pocit, ze ich je privela. ale mozno len ja som v takom vire, a preto sa tesim na dovolenku. Dnes rano som po dlhom case znovu nalistovala 1.Kor.13.kap. Ani neviem, preco mi to teraz prislo na um, no poznacilo to moj cely den. Ten zaciatok..."A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom." Keby som lasky nemal...tak mi to prislo nejak luto, lebo som si uvedomila, ze niekedy na to zabudame, v prude veci, v prude dni, v tom, co vieme a robime, akoby to nebolo o laske. Viem, ze aj to, co robim, robim z lasky a pre lasku k inym. Ale ked idem do detailov, niekedy sa prichytim pri tom, ze nemam cas na stretnutie s niekym, kto je pre mna dolezity, lebo mame planovaci tim. Alebo ucim tie jazyky. A preto to bolo take usvedcujuce...uf. Tak si vravim, nech je to leto radsej o laske. O laske k inym, o tom, ze si na nich najdem cas, ze to budu aj vnimat, ze ich mam rada. Ved...su to prazdniny, ziadne jazykove kurzy a viac casu,nie?