V poslednom case zazivam casto taky pocit, ze som na niekoho hrda...napriklad na kamarata, ktory hral vcera v divadle, na spoluziaka, co si teraz robi doktorat, dievcinku zo skupinky, ktora organizovala vystavu, kamaratku, ktora vychovava uz vlastne dieta, dievcinu, ktora kresbou vyhrala cenu...a desiatky inych okolo mna, ktorych si vazim, pre to, akymi su ludmi, co robia, ako obohacuju tento svet, moj svet. Fakt, bolo by to nudne bez vas vsetkych. A potom rozmyslam, wow, kolko este stretnem v zivote ludi a ake to este len bude mnohokrat zaujimave! Ked tak dnes sme boli na zmrzlinu s Janym, ked cely stastny urobil skusku (aj na teba som hrda, Jany:))a potom, hoci mozno ta zmrzlina nebola najuzasnejsia, sme ju jedli a okolo chodili rozni ludia...tak som si uvedomovala, ze niekedy by som ich chcela poznat alebo aspon viac o nich vediet. Tento je advokat, tento vozi material v nemocnici, tato ma doma pat deti a rozmysla, co im navari, tamten rozmysla nad zajtrajsou filozofiou a ci mal pravdu skor Kant alebo Nietzsche...a ..a...a...
Dufam, ze sa to podari, ze budem stretavat a spoznavat ludi v spravnom case. Na spravnom mieste. A tiez, ze aj ja obohacujem aspon trochu svety inych...