September pomaly na konci, oktober pred nami. Viem, viete:)Ja som si to uvedomila viac tu, na ranci. Ked som sem v stredu prisla, pripadalo mi to ako taky nadych cerstveho vzduchu po dlhsom duseni sa. Pokojne lesy, ticho- ktore narusali iba jelene, co maju ruju- krasne farby jesene, ovecky a pastier, usmevy jednoduchych ludi, co sa netrapia vobec tym, ze tu nie je signal..viete, taka ta este nescivilizovana priroda. Tu, kde hovori Boh do ticha...kde Ho nerusi mobil, hluk trolejbusov, budika, pripomienok, plneho kalendara, stretnuti, nakupovania. Taky trochu vypadok z reality do pritomnosti anjelov. Mozem to nazvat aj tak. Alebo aj zdrava polievka pre dusu. Taky paradox, naozaj sa mi podarilo vyprazdnovat si zaludok predtym- asi som uz mala dost jedov a otrav. Iba som sa tu trochu nadychla a vymenila vzduch. Neviem este, ako to pojde potom doma...ci to stacilo, ci zvladnem vsetky napory a tlaky nepriatela. Som odvazna, silna a idem proti vsetkemu, len nie proti Bohu. A tak, ked Boh za nas...kto???