Rozmyslam, co nove napisat do blogu, co ma teraz tak prevrtava alebo posuva dopredu- ale dnes je tazko sa dostat k takym tym myslienkam, lebo vonku prsi, lebo tu huci pracka a celkovo nemam nejak taku naladu na nadsene myslienky. Ale co ma prenasledovalo cely tyzden, to bola jedna vec, nad ktorou neprestavam rozmyslat. Ze co...no taka obycajna vec, ktoru kazdy krestan asi vie, pozna a - neviem, ci aj zije. Boh je vsemohuci, mocny Boh. Paci sa mi to po francuzsky- Dieu-tout-puissant-to je akoze vsetka moc v Nom. Takze ked sme sa modlili za moslima Ahmeda, za ktoreho sa vydala jedna dievcinka z nasej mladeze a potom po troch rokoch sa vratila k Bohu a teraz Ahmed nechape- dal Bohu podmienku, aby sa mu zjavil do troch dni a ked to nespravi, nechce s nim nic mat. Nic sa nestalo a teraz Ahmed chce rozvod. No ale ked sme sa tak za neho modlili, napadlo mi, ze Boh je vsemocny a moze vsetko. Moze sa Ahmedovi ukazat v celej svojej slave, ale moze ho nechat cakat aj dalsie tri roky. Ma moc to spravit. Ma moc dotknut sa kazdeho tak, ako sa dotkol Saula. Ma moc dotykat sa deti v chudobnych stvrtiach, ako aj u nas v Presove, na sidliskach, aj v Afrike. Ma moc spravit velke zazraky pre teba, pre mna. Mal moc vyliecit aj moj zub, ktory ma tak trapil dva tyzdne. Ma moc zasiahnut do kazdodennych starosti, ktore nas trapia a zachranovat ludske zivoty v tom istom okamihu. Je Boh, ktory stvoril obrovske hory a moria a tiez ten isty, ktory vytvaroval male lupienky kvietkov a vdychol dych vsetkemu, co zije. Boh obrovskych rozmerov a malych detailov. Tak len mi napadlo, zacnime Mu doverovat v tych najmensich, aby nas postupne mohol viest do velkych planov pre nas zivot.