Vcera som bola na prechadzke... Vonku bolo krasne pocasie a okolo 17 stupnov. Asi nic typicke. Vzhladom k tym vianocnym ozdobam, svetlam, vianocnym trhom, stankom, ludom v mikulasskych ciapkach...ale aj tak, bolo to velmi specificke. Bola som v galerii moderneho umenia, pozerala na obrazy Kandinskeho, Moneho, Gaugina, Doreho a dakovala Bohu za roznorodost ludi, ich pozerania na veci, ich darov, krasy, ktoru mame okolo seba- a bola unesena tym, ako ju dokazu vyjadrit umelci, kazdy inak, kazdy tak unikatne. Potom som sedela na brehu Ryna a nejaky chlapec mi chcel hrat na gitare, ale odmietla som, hoci bol vytrvaly. Potom som sa stratila v dave vianocnych nadsencov a zakotvila v katedrale. Myslim, ze to bolo pestre popoludnie. Premieta sa mi teraz ako taky nemy film v mojej mysli a rozmyslam nad tym, aky je svet roznorody. V tom istom case u nas v Presove prebieha WorshipFestival, niekde v Amerike ludia spia, niekde v Afrike sa potia od horuceho Slnka. Casto som uz na to myslela, ale teraz je to este intenzivnejsie, kedze som v inom svete nez v tom, v akom som zvykla byt. Vsetko sa mi zliepa ako taka mozaika, nad ktorou ma Niekto prehlad. A najfascinujucejsie na tom je, ze Boh teraz kona v srdciach ludi v Presove, bude pritomny teraz v kostole, do ktoreho idem a rozumie vsetkym dokonale. Inak, ked budete mat prilezitost, pozrite si obrazy Gustava Dorého...ma to nieco do seba- hlavne Le Christ quittant le pretoire...