Tazke pisat o dnoch, ake prave uplynuli. Tazke je o tom rozmyslat, tazke je aj za ne dakovat...ale aj tak, dakujem za ne Bohu. On ich dal a naplanoval davno predtym, nez som sa narodila. Nikdy by som si nepomyslela, ze dokazem zvladnut aj taku stratu...ked vam ukradnu mobil, doklady, ked nespravite skusku, hoci aj statnice...je to dost zle. Pokazi to den, naladu, aj prida starosti. Ale casom je vsetko opat OK. Ale ked vam choroba vezme blizkeho cloveka...vtedy sa vam zda, ze sa vam rozpadol svet na tisíc kuskov a nikdy uz nebude taky, ako predtym. Sedite, pozerate sa von oknom na usmiate tvare ludi a stekaju vam slzy po licach. Vovnutri sa skruca srdce v krcoch a nevie akceptovat...predtym som hadam tisickrat davala Bohu otazku, preco je to tak, nech ju neberie, lebo si to bez nej neviem predstavit. Bolelo to, pozerat sa na jej utrpenie. So zatajenym dychom som strazila mobil a citala spravy z domu. So strachom som si lihala a ani v spanku som nezabudla. Modlila sa neprestajne. Boh mi postupne ukazal, ze nielen radost, ale prave suzenie buduje a sprevadza mnohokrat nase dni. Pozerala som na Jezisa. Bol statocny a odhodlany- napriek radosti, ktora Ho cakala, pretrpel kriz. Pochopila som vyznam toho slova...kriz...musime ho niest. Kazdy z nas. Mnohokrat to nebude podla nasich planov ci myslienok. Lebo Bozie myslienky nie su nase...Jezis trpel v mukach. Miloval nas obrovskou laskou a zomieral za kazdeho z nas. Moja teta trpela. Ale s usmevom na perach do poslednej sekundy vyznavala, ze ide k Jezisovi. Mal pre nu otvorenu naruc a pripravene miesto. Vzal ju od nas. My sme ostali nechapavo stat..dotykam sa jej veci, citim este jej vonu a v usiach mi znie jej hlas. Zda sa mi, ze kazdu chvilu vojde, objime ma a utrie slzy. Povie mi, tak ako tolkokrat predtym- Netrap sa, chcem, aby si bola stastna...ak ti mozem akokolvek pomoct, povedz mi to a spravim vsetko, co je v mojich silach...a tuto sa zastavim- toto uz nie je v tvojich silach, lebo Boh rozhodol inak. Chcel ta vziat do svojej slavy, prec z trapenia, do krajiny stastia, splnenych zelani hudby a tanca, zlatych ulic a velkej radosti...Kvety vytvorili obrovsky kopec nad tvojim hrobom. Dom ostal prazdny. A ja mam silu od Boha, lebo On nikdy neda viac...este dlho budem plakat. Ale nechala si mi vela. Priklad obrovskej lasky k inym, obetavosti, starostlivosti, vytrvalosti, nehy a srdca, ktore patrilo Bohu. Hoci som stratila druhu mamku, tesim sa, ako sa stretneme v nebi. Bude to krasne a toto chvilkove putovanie na tejto zemi- je len zlomok toho, co nam Boh chysta vo vecnosti.