Vcera sme nejak s detmi dokoncili prvy polrok vystupenim. Nevravim,ze sa nesnazili (ktore ako), obcas mi bolo viac smiesno a chvilami som sa ozaj iba tak bavila na ich snazeni sa a predvadzani pred rodicmi. Jedine Adam...neprisiel mu ocko a preplakal cele vystupenie. Hej, potom dosiel, ale bolo uz neskoro. No- zivot je kruty.
Dnes sa zhanaju posledne veci. Reflexne vesty do auta, paraleny, adresy a co ja viem co este...ved zajtra uz vyrazame na tu nasu dlhu cestu!
Uf, je to busy tyzden. A asi bude viac...este viac v Chambery...tesim sa, aj trochu obavam, no najviac samozrejme spolieham, ze to nie je z nasich sil.
Tak ak vsetko pojde hladko, v piatok vecer sme na mieste a naspat potom 25.februara v noci. Myslite na nas, misii zdar a keby v spravach hlasili nejake cudne spravy o incidentoch Slovakov vo Francuzsku alebo o napadnuti a o nezvestnych slovenskych turistoch...to sme asi my. Potom vyhlaste nejaky poplach.