Project serve sa dnes v noci skoncil (a rano a na obed sme si dopriali aspon niektori kusok oddychu..ranajky o 10, bazen a sauny a virivka- fu, dobre to padlo po tom tyzdni!). Co to bolo...ten project...
100 crazy amikov. Teenageri, prekrikujuci sa, vystrajajuci, spievajuci, skandujuci, tlieskajuci a tancujuci, vsade,dokonca aj vzdy, dokonca aj rano na ranajkach okolo 7 som mala pocit, ze oni skratka tu energiu maju vzdy v sebe. Tak bolo super, ze sa vyuzila aj na dobre...na stavanie ihrisk, plota pre skolu, na misiu po triedach. Neviem,ake boli moje ocakavania...asi rozne. Ale urcite ich tento tyzden predcil. Ked som tak kazdy vecer sedela na time veducich, ktori sa bavili o studentoch a o tom, ake zmeny na nich vidia...ako sa navzajom povzbudzovali a prejavovali lasku a radost z veci, ktore robia...a potom mohla byt na kluboch s chvalami, temami, plnymi Bozej pritomnosti a jednoty...po skupinkach "kaplnku" plnu tych istych teenagerov, ako sa tam modlia pod krizom a po celej miestnosti...ako potom rano vstavaju, o odhodlanim idu do prace, v blate, zime rezu drevo, brusia, srubuju, klincuju, bez reptania jedia aj slovenske obedy, ktore im urcite niekedy vobec nechutili...a stale s usmevmi na tvarach.Priniesli tu ozaj nieco take radostne. Na tyzden som mala pocit, ze Presov, po ktorom kracam kazdy den, je odrazu akysi iny, ked som tam s nimi. Je tazko to vysvetlit, ale bolo to tak, vsetko bolo take viac easy a take ok.Vniesli do toho kazdodenneho rytmusu taky novy dych. A do mojej sluzby opat nove obohatenie. Do pohladu na nasich studentov, skoly zase nove vizie a nadsenie. Vcera bolo tazke ich nechat odist a vsetci prekladatelia sme sa zhodli na tom, ze rano sme mali opat chut s nimi sadnut do busov a ist do akcie- ze nam to chyba. No myslim, ze dolezitejsie je pokracovat v tom, co zacali. Tam, kde siali, polievat. A verim aj v to, ze Boh da vzrast. Teraz si sice musim oddychnut, lebo mam dost...ale tesim sa, co este pride.