Mam taku chut niekoho povzbudit. Tak napriklad...predstavte si, ze sa rano zobudite, vyjdete na ulicu - tam plno aut, ponahlajuci sa ludia, prepchate autobusy a kazdy sa mraci. Pridete do prace, tam ustarane tvare...Vojdete do obchodu, tam vas okrici nervozna predavacka, lebo v tom chaose neviete rychlo najst penazenku a zdrziavate rad...V lekarni plno chorych ludi a rodicov, ktorych doma cakaju chore deti...Ked sa s niekym rozpravate, pocuvate o strachu z buducnosti, o tom, ze vsetko je coraz drahsie a ako prezijeme, o tom, ze ludia su zli a neda sa im verit, o tom, ze aj ten, komu verili roky, spravil veci, o ktorych sa nam ani nesnivalo a tak neviete, ci je to realita, v ktorej ozaj zijeme, alebo realita, ktoru si ludia vytvaraju, aby sa mali na co stazovat. Preto...mam taku chut povzbudit a nepozerat sa uz na smutne tvare.
Mam velmi rada Zalm 84. Je jeden z mojich oblubenych. Okrem ineho sa tam vravi:
"Blahoslaveny clovek, ktory v tebe nachadza silu, ti, co maju na mysli cesty do chramu!Ked prechadzaju suchym udolim, premienaju ho na pramen a pozehnanim pokryva ho jesenny dazd. S pribudajucou silou kracaju, aby sa ukazali pred Bohom na Sione..."
Predstavujem si, ako sa krestania modlia taku modlitbu a kracaju s pribudajucou silou. Premenia suche udolia na pramen. To je uzasna predstava...to suche udolie, o ktorom som pisala. Vsetky suche udolia, v ktorych zijeme. Tak...