Moj prvy tyzden prebehol fajn...mali sme taku povianocnu party a davali si darceky, tak to vzdy potesi:) Okrem toho, bola som celkom rada spat, akoby som sa vratila sem, kde je teraz moje miesto...a tak ma to povzbudilo, ze kazdy z nas, hoci sme smutni odist zo svojich domovov, obetujeme to pre Jezisa a pre sluzbu a dava to zmysel. Mali sme dobre stiska a dost vela sme sa zamyslali nad krizom. Kazdy z nas, ked sme si dali otazku, co nas napadne, ked sa pozerame na kriz, odpovedal nieco ine...krizovatka, ponizenie Jezisa, ked sa stal clovekom, laska k nam, utrpenie, ktoremu teraz rozumie, odpustenie a pokanie...asi kolko ludi, tolko odpovedi. Tak len som vas chcela povzbudit zamysliet sa nad tym. Co znamena pre vas kriz teraz. Mozno pred polrokom to bolo nieco ine a mozno o par mesiacov to bude zase uplne nieco ine. Ale Boh k nam hovori...a otazka je, ci Ho pocuvame. Takze ked sa postavite pod Jeho kriz, urcite neostanete bez pozehnania. Lydiane mala inak taky super obraz, ked sme sa modlili...videla horizontalnu cast kriza ako cestu, po ktorej sa ludia prechadzaju a nevidia to, co je nad nimi a pod nimi- to je ta vertikalna cast kriza: hore vedie rebrik ku krasnym veciam a smerom nadol su plamene. My vidime aj to hore aj to dolu a nasou ulohou je upozornit ostatnych ludi na to, ze si mozu vybrat. Takze...prajem vam krasny tyzden plny zmysluplnych rozhovorov s ludmi, ktori netusia o ich dvoch moznostiach! Myslim na vas v modlitbach...