Takze mame za sebou druhy evanjelizacny camp z troch pocas nasej biblickej skoly...od toho prveho to bol camp v novom prostredi, nie v nasom okoli. Mesto Mulhouse je priblizne velke ako Presov. Je zname tym, ze v nom zije viac cudzincov ako Francuzov- a vacsina z nich je moslimskeho nabozenstva. Ked sa prechadzate po jeho uliciach, vidite okolo seba miesaninu ludi, cernochov, raperov, nezavislakov, businesmanov, bezdomovcov, namakeupovane dievcinky a take, co ani neviete, ze su dievcinky...pesia zona mi svojou dlazbou a ruchom pripominala Presov, tiez bola taka dlhokanska a lemovana mnohymi obchodmi vsetkych mnohych znaciek. Tak uprostred tejto pesej zony sme mali autorizaciu od mesta robit programy od stredy do soboty dve hodiny poobede. Spievali sme piesne, hrali pantomimy a hlavne sa rozpravali s ludmi a pozyvali ich na vecerne programy, ktore sme organizovali v Armée du salut- Armada zachrany- co je nieco ako nova obdoba metodistov so zameranim sa na socialnu pomoc ludom, bezdomovcom a detom na ulici.
Cely tim sme sa stretli v pondelok rano. Bolo nas asi dvadsat, s tym, ze niektori skor odisli, prisli a tak. Jedna Slovenka, jeden Svajciar, dve Venezuelcanky, jedna Ukrajinka zijuca v Polsku, dve Americanky a zvysok Francuzi. Bolo to pestre :) prve vyucovanie sme viedli my- Matt 9:38 ako aj prvy evanjelizacny vecer v stredu. Vyucovanie bolo zamerane na to, v co verime- kredo a co to znamena pre nas dnes. Normalne nase vierovyznanie, ale prehovorene do moderneho jazyka, plus sme to v skupinkach rozoberali a tak. Takze v stredu bol najvacsi stres pre nas, kedze sme museli pripravit cely vecer. Hrala som v dvoch scenkach, Lydiane tancovala, Andrea mala svedectvo, aj Elodie...spolu sme spievali piesne, bola to taka kaviarenska atmosfera a obcas som mala pocit, ze ti ludia fakt nevedia, kde sa to ocitli. Ale do konca tyzdna prichadzali ti isti chalani z ulice a zaujimali sa o evanjelium...v sobotu to raperi riadne roztocili a v sale bolo okolo dvesto ludi, aj krestanov, aj nekrestanov. Olivier mal super svedectvo, ako ho Boh vytiahol z jeho problemov, ked uz bol vo vazeni a dostal milost...myslim, ze to hovorilo k vacsine z tych mladych. Potom bolo vela dost dobrych rozhovorov a par z nich sa rozhodlo prijat Jezisa. V nedelu sme este mali spolocne vyhodnotenie a modlitby a skonstatovali sme, ze cim vacsie problemy a burky boli na zaciatku, tym vacsie pozehnanie sme videli na konci. Valentina- to je jedna z Venezuelcaniek- sa priznala, ze na zaciatku chcela odist, ale ostala a teraz vie, preco. Boh ju upevnil a dal novu odvahu ist dalej, svedcit a uz sa neboji vratit do Venezuely medzi svojich kamaratov, lebo vie, ze Jezis ju podrzi. Alexis- jeden patnastrocny chalan svedcil o tom, ako mu napluli do tvare, ked svedcil na ulici, ale aj tak to stalo za to- ten chalan ma taky ohen pre Jezisa, ze sa mam co ucit. Ja som mala jeden dost dobry rozhovor s Yvesom, to je nekrestan, ktory sa pozna s nasou Andreou a uz bol jeden den v nasej skole, lebo ho zaujima Biblia a musi ju studovat kvoli vyske. Inak je neveriaci a mysli si, ze po smrti nie je nic. Tak tu som mu hovorila o tom, co som zazila ja...a o tom, ako som presvedcena, ze smrtou sa nic nekonci- po tom, ako som to videla na mojej tete som vravela fakt z vlastnej skusenosti. Chce sa s nami stretnut zase o mesiac, nechapem, ako ho Boh vedie, v podstate s Nim nic nechce mat, ale stale sa ocitne pri nas, studuje s nami Bibliu a pocuva nase svedectva. Verim, ze co bolo zasiate, bude neskor poliate a bude klicit- ani my nevieme ako aj pri ostatnych ludoch, co boli v tej sale a poculi o Jezisovi. Teraz som straasne unavena, dnes som vstala o pol 12 a ospravedlnujem sa, ze nemate o mne ziadne spravy, ale asi to chapete, ked ste tyzden bez internetu a potom to potrebujete dospat...som na prazdninach v nasom centre na juhu, kvitnu tu uz fialky a najlepsie na tom vsetkom je, ze nemusim par dni vobec nic robit. Pojdem so psom na prechadzku, budem strazit babatko sefa, citat si Bibliu a premyslat nad tym, co Boh chce...som si nemyslela, ze niekedy mi budu take prazdniny vyhovovat, lebo to vyznieva ako nuda- a predsa by som to nemenila momentalne so ziadnou vzrusujucou cestou ani vyletom. Potrebujem si asi aj oddychnut od vsetkych ludi a ruchu a organizovania a hybania sa hore-dolu. Tak nabuduce sa ozvem s novinkami, ktore sa opat udeju medzicasom!
Cely tim sme sa stretli v pondelok rano. Bolo nas asi dvadsat, s tym, ze niektori skor odisli, prisli a tak. Jedna Slovenka, jeden Svajciar, dve Venezuelcanky, jedna Ukrajinka zijuca v Polsku, dve Americanky a zvysok Francuzi. Bolo to pestre :) prve vyucovanie sme viedli my- Matt 9:38 ako aj prvy evanjelizacny vecer v stredu. Vyucovanie bolo zamerane na to, v co verime- kredo a co to znamena pre nas dnes. Normalne nase vierovyznanie, ale prehovorene do moderneho jazyka, plus sme to v skupinkach rozoberali a tak. Takze v stredu bol najvacsi stres pre nas, kedze sme museli pripravit cely vecer. Hrala som v dvoch scenkach, Lydiane tancovala, Andrea mala svedectvo, aj Elodie...spolu sme spievali piesne, bola to taka kaviarenska atmosfera a obcas som mala pocit, ze ti ludia fakt nevedia, kde sa to ocitli. Ale do konca tyzdna prichadzali ti isti chalani z ulice a zaujimali sa o evanjelium...v sobotu to raperi riadne roztocili a v sale bolo okolo dvesto ludi, aj krestanov, aj nekrestanov. Olivier mal super svedectvo, ako ho Boh vytiahol z jeho problemov, ked uz bol vo vazeni a dostal milost...myslim, ze to hovorilo k vacsine z tych mladych. Potom bolo vela dost dobrych rozhovorov a par z nich sa rozhodlo prijat Jezisa. V nedelu sme este mali spolocne vyhodnotenie a modlitby a skonstatovali sme, ze cim vacsie problemy a burky boli na zaciatku, tym vacsie pozehnanie sme videli na konci. Valentina- to je jedna z Venezuelcaniek- sa priznala, ze na zaciatku chcela odist, ale ostala a teraz vie, preco. Boh ju upevnil a dal novu odvahu ist dalej, svedcit a uz sa neboji vratit do Venezuely medzi svojich kamaratov, lebo vie, ze Jezis ju podrzi. Alexis- jeden patnastrocny chalan svedcil o tom, ako mu napluli do tvare, ked svedcil na ulici, ale aj tak to stalo za to- ten chalan ma taky ohen pre Jezisa, ze sa mam co ucit. Ja som mala jeden dost dobry rozhovor s Yvesom, to je nekrestan, ktory sa pozna s nasou Andreou a uz bol jeden den v nasej skole, lebo ho zaujima Biblia a musi ju studovat kvoli vyske. Inak je neveriaci a mysli si, ze po smrti nie je nic. Tak tu som mu hovorila o tom, co som zazila ja...a o tom, ako som presvedcena, ze smrtou sa nic nekonci- po tom, ako som to videla na mojej tete som vravela fakt z vlastnej skusenosti. Chce sa s nami stretnut zase o mesiac, nechapem, ako ho Boh vedie, v podstate s Nim nic nechce mat, ale stale sa ocitne pri nas, studuje s nami Bibliu a pocuva nase svedectva. Verim, ze co bolo zasiate, bude neskor poliate a bude klicit- ani my nevieme ako aj pri ostatnych ludoch, co boli v tej sale a poculi o Jezisovi. Teraz som straasne unavena, dnes som vstala o pol 12 a ospravedlnujem sa, ze nemate o mne ziadne spravy, ale asi to chapete, ked ste tyzden bez internetu a potom to potrebujete dospat...som na prazdninach v nasom centre na juhu, kvitnu tu uz fialky a najlepsie na tom vsetkom je, ze nemusim par dni vobec nic robit. Pojdem so psom na prechadzku, budem strazit babatko sefa, citat si Bibliu a premyslat nad tym, co Boh chce...som si nemyslela, ze niekedy mi budu take prazdniny vyhovovat, lebo to vyznieva ako nuda- a predsa by som to nemenila momentalne so ziadnou vzrusujucou cestou ani vyletom. Potrebujem si asi aj oddychnut od vsetkych ludi a ruchu a organizovania a hybania sa hore-dolu. Tak nabuduce sa ozvem s novinkami, ktore sa opat udeju medzicasom!

0 Comments:
Post a Comment
Subscribe to Post Comments [Atom]
<< Home