Fuu, prist o 6.rano do Strasbourgu a hned nabehnut na jazyk, ruch mesta a vobec temperament Merrie, mojej asistentky...citim sa, akoby som tu uz bola dva dni. A pritom som len pricestovala...Cesta?
Na cernochov som sa radsej neusmievala, inak okolo mna vsetci rozpravali po francuzsky, este som len nasadla v Blave do autobusu...ale fakt pozitivne je, ze asi poprvykrat v historii mojho cestovania som sa nijak nestrapnila- dokonca ani moj kufor nemal nadvahu a vsetko slo zazracne hladko ... len v Strasbourgu som musela cakat takmer hodinu, kym ma vyzdvihli. To si ale pri francuzskom style zvykam, od prveho dna. Planovanie je dobre, ale netreba to prehanat.Teda prebehlo to ozaj bez okradnutia, bez prepadnutia a tiez bez toho, aby ma oslovovali, pozyvali na kavu, ci uniesli niekam do Egypta...vdaka Bohu.
Cestou som rozmyslala nad vsetkym. Ze keby som mala hoci aj viac zivotov, to je sice iba hypoteza, ale urcite by som kazdy z nich dala Bohu a nechcela ho prezit bez Neho. To asi preto, ze som pozorovala tych ludi okolo mna, velkych a malych, fajciacich aj nervoznych, stratenych a prazdnych...a bolo mi tak luto, ze nie vsetci mozu prezivat Boziu lasku a blizkost kazdy den. Asi sa to budem ucit aj pocas tohto roka- sprostredkovat ludom Boziu lasku tak, aby po nej tuzili a chceli ju mat.
Neviem este vela o tom, co ma tu caka. Dozvedela som sa,ze budeme team 5 ludi, pricom 3 budu Francuzi a jedna Americanka plus ja. Teda moja francuzstina je najubohejsia, budem potrebovat modlitby...dnes ideme trochu pripravit nase byvanie a prvy mesiac budeme niekde mimo, kedze nase centrum este nie je hotove. Potom pojdeme do nasho centra do hor, mozno sa moje slova splnia a naozaj sa budeme sprchovat vo vodopadoch:) ...a tak sa budem ucit francuzskej campagne a facon tres facile a vivre.
Tesim sa na to, co tu zazijem, hoci je to tu takeeeee ineeeeeeee. Ale praca v zbore vraj bude super zaujimava, s mladymi aj deckami a pastor, u ktoreho mam byvat popri skole,je vraj tiez super mily. Su metodisti...napisem viac potom, ked ochutnam z tejto kultury, z atmosfery medzi nami, spoznam ludi a zvyknem si. Ved, som tu este len tri hodinky:)ale Slovensko mi chybat bude, uz aj chyba, takze cakam spravy od vas, aby som nezabudla moj nadherny jazyk!